Krátko o predvianočnom Amsterdame

Atmosféru blížiacich sa Vianoc som si tesne pred sviatkami bohužiaľ nemala čas vychutnať naplno. Ešteže aspoň tú sviatočnú výzdobu vyvešali už dva mesiace dopredu. K vodným kanálom sa vysvietené ulice neuveriteľne hodia a navodzujú rozprávkovú atmosféru. Obzvlášť pekné bolo Rembrandtovo námestie. Tam ste mohli nájsť aj vianočné trhy, hoci maličké, ale ponúkajúce tradičné holandské špeciality. Wafle s karamelom, sladké oliebollen podobné našim šiškám, syr, varené víno i horúce kakao.

Pohľad na Rembrandtovo námestie

Holanďania si však na vianočné trhy nepotrpia, to je skôr tradícia ich nemeckých susedov (a veru, v Hanoveri sa stačilo len vystrčiť z vlakovej stanice a už ste cítili škoricu a zázvor medzi stánkami). Ani hlavné námestie Dam nemalo trhy. Zato malo aspoň stromček.

Stromček na námestí Dam

V krajine tulipánov prichádza veľký rodinný sviatok už šiesteho decembra. Namiesto Mikuláša im tam chodí Sinterklaas zo Španielska. A namiesto anjelika a čerta má so sebou "čiernych" pomocníkov. Tí sú dôvodom zanietených debát o rasizme. Každý má na to svoj názor, ale sviatok je stále populárny. Aj keď mi ľudia v meste pripadali menej posadnutí Vianocami, ako u nás doma, pre turistov sviatky spríjemňovala výzdoba.

Ulica Damrak bola snáď najžiarivešia

Okrem pouličných lámp kanále dopĺňali aj vianočné svetlá

Koncom novembra sa v uliciach Amsterdamu začali objavovať vysvietené objekty a sochy. Začínal sa totiž Festival svetiel. Pokračovať bude až do januára a určite si nájdem jeden večer, kedy si prejdem všetky stanovištia a vychutnám a pofotím si farebné výtvory. Zatiaľ som zdokumentovala iba pár vecí s vianočným motívom. Za zvuku vianočných pesničiek v slúchadlách mp3 prehrávača som aj napriek skúškovým povinnostiam nemohla odolať a musela som si prehliadnuť aspoň vyzdobenú záhradu oproti môjmu internátu.

Stromček z recyklovaných materiálov

Stromček z dosiek. Podľa mňa asi najkrajší v skupinke stromčekov na Festivale svetiel

V Amsterdame mi chýbali výraznejšie trhy a vianočný punč. Podobne ako v Prahe, aj tu Vianoce v centre mesta patria turistom a to sa mierne odrazilo aj na atmosfére. Ale stačilo vypnúť okolie, zapnúť si nestarnúcu melódiu, hmkať si do rytmu, že "už sa nám pozlátko ligoce", prejsť sa okolo kanálov a tešiť sa, že všetko je vysvietené a že ten punč si dáte doma so starými známymi.

Prví návštevníci hriešneho mesta amsterdamského

Na prelome prvého skúškového týždňa a nového bloku som mala šancu sa odreagovať v spoločnosti dvoch milých slečien. Naše cesty sa spojili už počas strednej školy a pokračovali v Prahe počas bakalárskeho štúdia, len aby sa opäť rozišli na magisterskom štúdiu. Ale my si vieme vytvoriť nejaké tie dočasné uličky a znova sa stretnúť, hoci aj v inej krajine.

Táto návšteva bola plánovaná na poslednú chvíľu (chvála autobusovým akciám), ale myslím, že sa pomerne vydarila, aspoň podľa slov spomínaných slečien. Počasie sa našťastie vyčasilo a nezapršalo, myslím, ani raz. Hanka s Luckou si teda mohli užívať ulice a vodné kanále rušného mesta bez dáždnikov. Poväčšinou sa pohybovali samé, keďže ja som s ich návštevou musela skĺbiť školu a učenie. Ale keď som mohla, rada som sa k nim pridala. Vyzdvihla som ich (veeeeľmi skoro ráno) na stanici, nafúkali sme vŕzgajúci matrac (áno, aj matrac bez pružín môže vŕzgať), a hor sa do mesta.

Amsterdam je takmer povinné si pozrieť z lode plaviacej sa po niekoľkých zo 165 kanálov v tomto meste a Hanka s Luckou rady využili túto formu prehliadky. Slnko nám doprialo niekoľko vydarených záberov.

Čakajúce na plavbu

Počas mojej predošlej plavby na lodi sa mi ušlo miesto pri uličke. Tentokrát som s radosťou využila možnosť sedieť pri okne

Už čeríme vodu....

Tento dom je niečím dôležitý, pretože ho komentovali počas plavby. Na ďalšej plavbe si určite zapamätám, čo je na ňom také zaujímavé

Pochodili sme spolu hlavné turistické miesta ako Dam námestie, Rembrandtovo námestie či Múzejné námestie. Videli sme aj starý Oude Kerk (a asi polhodinu sme hľadali miesto na fotku s ním v pozadí).

Na internete som videla krásnu fotku Starého kostola z tohto miesta... No, ani keď žmúrim ho tam nevidím. 

Od kostola je to len na pár krokov k slávnej Červenej uličke, respektíve sa stačí otočiť a ste tam. "Slečny" vo výkladoch sa, myslím, fotiť nesmú, ale my sme sa o to ani nepokúšali. Namiesto toho sme vyskúšali inú tradičnú holandskú záležitosť - stroopwafel. Horúca oplátka s karamelovou náplňou. Viac dodať nemusím.

Náš výraz tváre typu "odfoť nás už, chladne mi wafla"

Od radosti a od karamelu, celé bez seba

Navštívili sme aj jedno z múzeí, konkrétne Van Goghovo. Odporúčam mať lístok zakúpený v predstihu online, inak sú rady nekonečné. Neviem, čím to je, ale múzeá v Amsterdame sú aj na konci októbra cez pracovný deň preplnené. A to vstupenky nie sú vôbec najlacnejšie. Múzeá v Londýne sú často zadarmo, no ani v jednom som v rade nestála.

Aj námestie medzi múzeami ponúka umenie

Ale späť k Amsterdamu. V samotnom múzeu sa fotiť nesmie. Aspoň si človek vychutná maľby vlastnými očami a nie cez objektív. Popisy k obrazom Vás sprevádzajú umelcovým životom, od jeho začiatkov, cez chudobu, odrezanie si ucha až po smutne skorý koniec.

V uvítacej hale

Slnečnice, slnečnice...

Hanka s Luckou sa pobrali naspäť do Prahy. Predtým sme stihli ešte krátku prechádzku a kávu v jednej z "hnedých kaviarní" alias Bruin Café (v Holandsku je treba si dávať pozor v akom spojení použijete slovo kaviareň, "bruin" je bez drog :-) )
Dúfam, že táto návšteva nebola posledná a že sa niekto z mojich známych ulakomí na letenku či lístok do mesta riečnych kanálov.