Prví návštevníci hriešneho mesta amsterdamského

Na prelome prvého skúškového týždňa a nového bloku som mala šancu sa odreagovať v spoločnosti dvoch milých slečien. Naše cesty sa spojili už počas strednej školy a pokračovali v Prahe počas bakalárskeho štúdia, len aby sa opäť rozišli na magisterskom štúdiu. Ale my si vieme vytvoriť nejaké tie dočasné uličky a znova sa stretnúť, hoci aj v inej krajine.

Táto návšteva bola plánovaná na poslednú chvíľu (chvála autobusovým akciám), ale myslím, že sa pomerne vydarila, aspoň podľa slov spomínaných slečien. Počasie sa našťastie vyčasilo a nezapršalo, myslím, ani raz. Hanka s Luckou si teda mohli užívať ulice a vodné kanále rušného mesta bez dáždnikov. Poväčšinou sa pohybovali samé, keďže ja som s ich návštevou musela skĺbiť školu a učenie. Ale keď som mohla, rada som sa k nim pridala. Vyzdvihla som ich (veeeeľmi skoro ráno) na stanici, nafúkali sme vŕzgajúci matrac (áno, aj matrac bez pružín môže vŕzgať), a hor sa do mesta.

Amsterdam je takmer povinné si pozrieť z lode plaviacej sa po niekoľkých zo 165 kanálov v tomto meste a Hanka s Luckou rady využili túto formu prehliadky. Slnko nám doprialo niekoľko vydarených záberov.

Čakajúce na plavbu

Počas mojej predošlej plavby na lodi sa mi ušlo miesto pri uličke. Tentokrát som s radosťou využila možnosť sedieť pri okne

Už čeríme vodu....

Tento dom je niečím dôležitý, pretože ho komentovali počas plavby. Na ďalšej plavbe si určite zapamätám, čo je na ňom také zaujímavé

Pochodili sme spolu hlavné turistické miesta ako Dam námestie, Rembrandtovo námestie či Múzejné námestie. Videli sme aj starý Oude Kerk (a asi polhodinu sme hľadali miesto na fotku s ním v pozadí).

Na internete som videla krásnu fotku Starého kostola z tohto miesta... No, ani keď žmúrim ho tam nevidím. 

Od kostola je to len na pár krokov k slávnej Červenej uličke, respektíve sa stačí otočiť a ste tam. "Slečny" vo výkladoch sa, myslím, fotiť nesmú, ale my sme sa o to ani nepokúšali. Namiesto toho sme vyskúšali inú tradičnú holandskú záležitosť - stroopwafel. Horúca oplátka s karamelovou náplňou. Viac dodať nemusím.

Náš výraz tváre typu "odfoť nás už, chladne mi wafla"

Od radosti a od karamelu, celé bez seba

Navštívili sme aj jedno z múzeí, konkrétne Van Goghovo. Odporúčam mať lístok zakúpený v predstihu online, inak sú rady nekonečné. Neviem, čím to je, ale múzeá v Amsterdame sú aj na konci októbra cez pracovný deň preplnené. A to vstupenky nie sú vôbec najlacnejšie. Múzeá v Londýne sú často zadarmo, no ani v jednom som v rade nestála.

Aj námestie medzi múzeami ponúka umenie

Ale späť k Amsterdamu. V samotnom múzeu sa fotiť nesmie. Aspoň si človek vychutná maľby vlastnými očami a nie cez objektív. Popisy k obrazom Vás sprevádzajú umelcovým životom, od jeho začiatkov, cez chudobu, odrezanie si ucha až po smutne skorý koniec.

V uvítacej hale

Slnečnice, slnečnice...

Hanka s Luckou sa pobrali naspäť do Prahy. Predtým sme stihli ešte krátku prechádzku a kávu v jednej z "hnedých kaviarní" alias Bruin Café (v Holandsku je treba si dávať pozor v akom spojení použijete slovo kaviareň, "bruin" je bez drog :-) )
Dúfam, že táto návšteva nebola posledná a že sa niekto z mojich známych ulakomí na letenku či lístok do mesta riečnych kanálov.